[EN/SK] ‘Model for Extinction Survival: Take to the Sky’ by András Cséfalvay at SODA Gallery

[EN]

Most current crises, the climate crisis, the virus pandemic, come down to the fear of addressing questions of death, extinction and annihilation. The story of dromaeosaurs tries to restore hope in searching for a future. Growing feathers had an entirely different purpose in early dinosaurs. Arguably, however, the ability to fly later allowed a few families of dinosaurs to survive the extinction event, and to further evolve into birds. We, humans also do not have access to the big picture of our stories, while the end seems inevitable. The dinosaur parallel shows a path. Instead of being concerned with constant maintenance, the available systems, technology, resources need to be hacked, “misused” in radical, imaginative ways. We inevitably must look at ourselves as part of greater evolutionary processes.

Andras Csefalvay is a visual artist, he creates stories, installations, videos using digital technologies. He deals with the relationship between culture and technology, political and ethical aspects of listening to non-dominant voices, world interpretations . He is interested in non-anthropocentric narratives in philosophy and the natural sciences.

The artworks were supported using public funding by a stipend from the Slovak Arts Council

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

András Cséfalvay, 'Model for Extinction Survival: Take to the Sky', exhibition view

[SK]

Väčšina súčasných kríz, klimatická kríza, vírusová pandémia, sú sčasti o obave z otázok smrti, vyhynutia. Príbeh dromeosaurov sa snaží obnoviť nádej pri hľadaní budúcnosti. Rastúce perie malo pre raných dinosaurov iný účel než schopnosť lietať. Tá však pravdepodobne neskôr umožnila niektorým druhom dinosaurov prežiť vyhynutie aby sa z nich neskôr vyvinuli vtáky. Ani my, ľudia, nemáme prístup k celému obrazu našich príbehov, pričom náš koniec sa zdá byť nevyhnutný. Paralela s dinosaurami ukazuje určitú cestu. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali neustálou údržbou, je potrebné hackovať dostupné systémy, technológiu a zdroje, a “zneužívať” ich radikálnymi, nápaditými spôsobmi. Musíme na seba nazerať aj cez perspektívu, že sme súčasťou väčších evolučných procesov.

András Cséfalvay je vizuálny umelec, vytvára príbehy, inštalácie, videá s použitím digitálnych technológií. Venuje sa vzťahu kultúry a technológií, politickým a etickým aspektom „načúvania“ nedominantným hlasom, interpretáciám sveta. Zaujíma sa o ne-antropocentrické naratívy vo filozofii a prírodných vedách.

Vznik umeleckých diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia