![[EN/SK] ‘EXPERIMENT’ at tranzit.sk](https://blokmagazine.com/wp-content/uploads/2021/02/2-1200x801.jpeg)
[EN]
Although Robert Cyprich is a legend of the Slovak Neo-Avant-Garde scene, he belongs to its lost and unknown characters. He quietly disappeared from the art scene in the late 1980s, and in 1996 he died in almost complete isolation.
His closest friend Milan Adamčiak wrote in his obituary that he was “an excellent and sensitive observer of art and life. An uncompromising critic, interpreter of desires and wishes and art historian whose training were his contacts”. His work was indeed based on partnerships and cooperation, frequently even undocumented and unrecorded. In the late 1960s and the early 1970s this included joint projects with Milan Adamčiak and particularly with Alex Mlynárčik, such as Záhrady rozjímania (Contemplation Gardens, 1970), Deň radosti /Keby všetky vlaky sveta… (Day of Joy / If All the Trains of the World…, 1971), Memoriál Edgara Degasa (Edgar Degas Memorial, 1971) and Evina Svadba (Eva’s Wedding, 1972).
Cyprich studied art history, but never completed his studies. He was a theoretician as well as an artist, who left behind poems, texts, drawings, concepts, scores, manifests, actions and correspondence. He corresponded with artists and theoreticians from throughout Czechoslovakia, Western European countries (France in particular) and the Soviet Union. In the 1980s he participated in creating and disseminating a samizdat through his own edition P.A.N. (Pro Arte Nova).
The exhibition project entitled Experiment presents of part of Cyprich’s estate kept by Czech artist and curator Jan Mlčoch. It was destiny that several boxes of Cyprich’s archives got to him after his death, which he carefully sorted out. Mlčoch himself an action artist and a performer on the unofficial Czech scene of the 1970s, approaches Cyprich’s intensive and even self-burning life with the empathy of a person who got to know the conflicting nature of “those years”.
The exhibition features artwork as representative examples of various phases of Cyprich’s work and its variable positions. This is not a monograph of the artist, but a selective representation pointing out an important aspect of his life – his search for the meaning of art in communication, in the “poetization” of the civil, and his efforts to create impulses and disseminate them so that the art work itself would be a life practice.
Extenzívna situácia / Extensive Situation is a parallel participative project of artists who interpret as well as update the legacy of Cyprich’s thoughts, and his artistic and theoretical concepts. The artwork and performances were created specifically for this exhibition and re-update the meaning of creation based on cooperation, collective experience transfer and sharing.
In her video animation entitled Túlavé psy v revíri „estetickej rezervácie“ (Stray Dogs in the Hunting Grounds of “the Aesthetic Reservation”, 2020), Katarína Hládeková focuses on Cyprich’s non-artistic activities, particularly his interest in breeding pedigree dogs. She perceives this activity as a form of “action” which the artist resorted to with growing frequency in the 1980s.
Theoretician and poet Zuzana Husárová and programer Ľubomír Panák have been engaged in various media projects related to electronic literature for many years. Their “digital child” Liza Gennart is an experimental poetic creation. It is the name of a neuronal network that generates Slovak poetry. For this exhibition she created 7 texts entitled Kybernet, which are related to Cyprich’s article Event One: Computer Arts Society.
In their joint work Čas slnka (Time of the Sun, 2020), intermedially-oriented visual artists Katarína Karafová and Michal Huštaty reactivate the happening with the same title from 1969 in an effort to create a time-space overlap, a conceptual bridge to the present. The light environment, the altered atmosphere of the exhibition space by changing the level of brightness, is accompanied by audio commentary activating the imagination of visitors.
In his performance entitled Altruizmus „kumšaftu“ (Altruism of “Kumšaft”, 2020), which will take place during the exhibition, Martin Toldy deals with the notion of value as the extent of the capability and relevance of artwork and the self-satisfying factor or the fulfilment of the desire for success. The baseline for this work was Cyprich’s tireless search for the meaning of creative work and its application in practice and the theme of assessing artwork through the capitalistic optics of financial value.
Experimental musician Miroslav Tóth works on musical, sound and intermedial projects on the boundaries of music and theater. In the context of the exhibition, he created an original recording based on Cyprich’s texts, photographic and conceptual material and transformed them into a music medium.
[SK]
Aj keď je Robert Cyprich legendou slovenskej neoavantgardnej scény, patrí k jej strateným a nepoznaným postavám. Koncom 80. rokov sa z prostredia umenia potichu vytrácal, takže v roku 1996 zomrel takmer v absolútnej izolácii. Jeho najbližší priateľ Milan Adamčiak v nekrológu napísal, že bol „skvelým a citlivým pozorovateľom umenia a života. Nekompromisným kritikom, tlmočníkom túžob a želaní, kunsthistorikom, ktorého školou boli kontakty.“
Jeho tvorba bola naozaj založená na partnerstvách a spoluprácach, často aj nedokumentovaných a nezaznamenaných. Koncom 60. rokov a začiatkom 70. rokov to boli spoločné projekty s Milanom Adamčiakom a predovšetkým s Alexom Mlynárčikom ako Záhrady rozjímania (1970), Deň radosti /Keby všetky vlaky sveta… (1971), Memoriál Edgara Degasa (1971), Evina Svadba (1972). Robert Cyprich študoval dejiny umenia, štúdium ale nedokončil. Bol ako teoretikom tak umelcom, ktorý po sebe zanechal básne, texty, kresby, koncepty, partitúry, manifesty, akcie a korešpondenciu. V písomnom kontakte bol s umelcami a teoretikmi z celej vtedajšej Československej republiky, západných európskych krajín (predovšetkým Francúzka) a bývalého Sovietskeho zväzu. V 80. rokoch sa výrazne podieľal na vydávaní a šírení samizdatov prostredníctvom vlastnej edície P.A.N. (Pro Arte Nova).
Výstavný projekt Experiment je sprístupnením časti pozostalosti Roberta Cypricha, ktorú uchoval český umelec a kurátor Jan Mlčoch. Po jeho smrti sa k nemu riadením osudu dostalo niekoľko škatúľ Cyprichovho archívu, ktorý pozorne utriedil a sprehľadnil. Sám ako akčný umelec a performer neoficiálnej českej scény sedemdesiatych rokov k Cyprichovmu intenzívnemu až seba-spaľujúcemu životu pristupuje s empatiou toho, kto poznal konfliktnosť „oných rokov“. Výstava pracuje s dielami ako zástupnými ukážkami rôznych fáz Cyprichovej tvorby a jej variabilných polôh. Nejde o monografické spracovanie autora, ale vo výberovom zastúpení poukazuje na dôležitý aspekt – na Cyprichovo hľadanie zmyslu umeleckej tvorby v komunikácii, v „poetizácii“ civilného. V jeho snažení vytvárať podnety a šíriť ich tak, aby samotná tvorba bola životnou praxou.
Extenzívna situácia je paralelným participatívnym projektom umelkýň a umelcov, ktorých diela interpretujú, ale aj aktualizujú odkaz Cyprichových myšlienok, jeho umeleckých a teoretických konceptov. Pre samotnú výstavu vznikli autorské diela a performatívne vystúpenia. Tie reaktualizujú zmysel tvorby, ktorá bola výrazne založená na spolupráci, na kolektívnom prenose alebo zdieľaní zážitku.
Katarína Hládeková sa vo videoanimácii Túlavé psy v revíri „estetickej rezervácie“ (2020) zaoberá Cyprichovými mimoumeleckými aktivitami, predovšetkým jeho záujmom o chov šľachtených plemien psov. Túto aktivitu chápe ako formu „akcie“, ku ktorej sa autor v osemdesiatych rokoch čoraz častejšie uchyľoval.
Teoretička a poetka Zuzana Husárová sa spolu s programátorom Ľubomírom Panákom dlhodobo venujú rôznym mediálnym projektom spadajúcim do kontextu elektronickej literatúry. Ich „digitálne dieťa“ Liza Gennart je experimentálny poetický projekt. Ide o meno neurónovej siete, ktorá generuje slovenskú poéziu. Pre výstavu vytvorila sedem textov pod názvom Kybernet, ktoré súvisia s Cyprichovým príspevkom Event One: Computer Arts Society.
Intermediálne zameraní výtvarníci Katarína Karafová a Michal Huštaty v spoločnom diele Čas slnka (2020) reaktivujú rovnomenný Cyprichov happening z roku 1969 v snahe o vytvorenie časopriestorového prieniku, konceptuálneho premostenia so súčasnosťou. Svetelný environment, meniaci intenzitou jasu atmosféru výstavného priestoru, je sprevádzaný audiokomentárom aktivujúcim obrazotvornosť diváčky/diváka.
Martin Toldy sa v performancii Altruizmus „kumšaftu“ (2020), ktorá prebehne počas trvania výstavy, zaoberá pojmom hodnoty ako miery spôsobilosti a relevancie umeleckého diela, ale aj seba-uspokojujúceho faktoru či naplneniu túžby po úspechu. Východiskom diela je na jednej strane Cyprichovo neúnavné hľadanie zmyslu tvorivej práce a jej uplatnenie v praxi, na druhej strane téma posudzovania umeleckých diel cez optiku finančnej hodnoty.
Experimentálny hudobník Miroslav Tóth sa venuje hudobným, zvukovým a intermediálne ladeným projektom na pomedzí hudby a divadla. V kontexte výstavy vytvoril autorskú nahrávku, ktorá vychádza z konverzie Cyprichových textov, fotografického a konceptuálneho materiálu do zvukového média.
Imprint
| Artist | Robert Cyprich + Liza Gennart, Katarína Hládeková, Katarína Karafová & Michal Huštaty, Martin Toldy, Miroslav Tóth |
| Exhibition | Experiment |
| Place / venue | tranzit.sk, Bratislava, Slovakia |
| Dates | 11 December 2020 – 19 March 2021 |
| Curated by | Jan Mlčoch, Beata Jablonská, Ján Kralovič |
| Exhibition design | Zbyněk Baladrán |
| Photos | Adam Šakový |
| Website | sk.tranzit.org/ |
| Index | Beata Jablonská Ján Kralovič Jan Mlčoch Katarína Hládeková Katarína Karafová & Michal Huštaty Liza Gennart Martin Toldy Miroslav Tóth Robert Cyprich tranzit.sk |